Choď na obsah Choď na menu
 


9.kapitola

8. 1. 2010
Keby nebola situácia závažná, možno by to s ním seklo. Ten pohľad bolel, pretože vedel, že za to môže on. Nezaujímalo ho práve nič iné, ako život toho, na ktorom mu záležalo najviac. Zaumienil si, že sa ho pokúsi zachrániť aj za cenu, že by ho do konca života nenávidel. Dal da teda do práce. -Teraz je dôležitá každá minúta.- Musel si to stále prizvukovať. "Zastaviť krvácanie. Ale ako?" pýtal sa nahlas sám seba. Teraz ľutoval, že nedával na kurzoch prvej pomoci pozor.Zobral prvé čo uvidel, aby nejako zastavil neustále krvácanie. Uterák mu opatrne omotal okolo zápästia. Rýchlo hľadal druhý alebo niečo, čím by mohol trochu spomaliť krvácanie na druhej ruke. Konečne našiel druhý uterák. Aspoň trochu mu spomalil krvácanie a hľadal mobil, aby mohol zavolať sanitku. Ruky sa mu triasli, takže namiesto dvoch jednotiek, vyťukal aspoň štyri. Trochu sa ukľudnil a zavolal na 112. Ozval sa príjemný ženský hlas: "Núdzová linka 112. Ako vám pomôžeme?" "Potrebujem rýchlo sanitku. Môj priateľ je v ohrození života." "Čo sa mu stalo?" "Uf... podrezal si žily. Ponáhľajte sa." do hlasu sa mu vkrádala hystéria. "Naduktujte prosím adresu." Sasuke zo seba vysypal Narutovu adresu a vypol hovor. Narutovu hlavu mal položenú na svojich kolenách a hladil ho po vlasoch. Bál sa, že o neho príde. Zároveň si nadával, prečo bol taký sprostý a nevidel, čo pri sebe má. -Tak je nakoniec pravda, čo sa hovorí. Čo všetko si mal, si uvedomíš až vo chvíli, keď to strácaš. Dúfal, že by ho Naruto mohol počuť. Tak začal so svojím monológom. "Som naozaj idiot, že som ti moc ublížil. Naozaj ma to mrzí a neviem ako to odčiniť. Keby mám možnosť, tak by si tu neležal ty, ale ja. Spravil by som to veľmi rád. Naozaj mi je ľúto, že musíš pre moju sprostosť trpieť. Milujem ťa NAruto. Viem, nehovorím to často , ale tebe to povedať musím. Milujem ťa a nehcem aby si kvôli mne opustil tento svet. Nebolo by to správne. Ten, ktorý by ho mal opustiť som ja a nikto iný. Ty si slnko môjho života. DOvtedy bol môj život iba nudný príbeh, ktorý ožil, keď doň vstúpil ty. Tak prosím ťa bojuj a neopúšťaj tento svet. Ja ti sľubujem, že o mne už v živote nebudeš počuť. Dám ti pokoj, aby si si mohol žiť vlastný život. Už nebudeš musieť trpieť tak, ako pri mne. Je hlúpe, aby som sa s tebou rozprával, zatiaľ čo ty si v bezvedomí." len čo predniesol svoju neuveriteľne dlhú reč, prišla sanitka. Doktor a jeho dvaja zdravotní asistenti sa vovalili dnu. Zatiaľ čo doktor ošetroval Naruta, asistenti mu uvolňovali lehátko, kde ho neskôr uložili. Doktor zhodnotil stav, ako kritický. Natlačili ho do sanitky a spolu s ním aj Sasukeh, ktorá kŕčovito zvieral dva listy. Len čo dorazili do nemocnice, Sasuke zostal sedieť na chodbe. Ubehla hodina a Sasuke stále sedel na chodbe a čítal si list, čo pred tým zvieral v ruke. Rifle mal špinavé od krvi, ale jemu to neprekážalo. Až teraz si všimol, že naňho rozpráva doktor a vo vrecku mu zvoní mobil. Zodvihol mobil a z neho sa ozval hlas jeho brata: "Sasuke? Sasuke kde si? Čo sa stalo? NAšiel si ho?" "Našiel som ho. Sme v nemocnici." cítil sa strašne. Nevládal asi rozprávať. Ledva povedal, v ktorej sú nemocnici. Doktor mu oznámil, ze NAruto je stabilizovaný a že môže ísť za ním. Sasuke sa bez života odšmatlal do izby, kde ležal Naruto. Sadol si na stoličku, zložil si ruky na posteľ, na ne si položil hlavu a rozplakal sa. Vedel, že ho bude nenávidieť. Aj on nenávidel. Sám seba. Ani nezbadal, kedy sa prebral Naruto. Videl, že žije a Sasuke pri ňom plače. Vedel, že plače len kvôli nemu. Bolelo ho, že mu svojím činom ublížil. Slza smútku sa mu predrala pomedzi silno zatvorené oči. -Asi si ešte nevšimol, že som sa prebral.- dedukoval Naruto, keď z ničoho nič, začal Sasuke rozpávať. Znovu. "Je mi .... to tak ..... strašne..... ľuto. Odpusť... mi to." vydal medzi vzlykmi. Bolelo ho, že plače kvôli nemu, ale mohol si za to sám. Určite sa necíti tak ako on. Naruto bol ten, ktorému ublížili. Nenávidel sa za to, že sa zamiloval práve do Sasukeho. Veď na svete je toľko ľudí a on sa zrovna zamiluje do niekoho ako Sasuke. Vedel, že to nie je nijaký anjelik, ale školský playboy, ktorý ublížil a zlomil srdcia mnohým ľuďom. Samozrejme čo mal čakať? No on si beznádejne myslel, že ho zmení. Bol tak naivný. Mal dať na otcove rady a odísť niekam do Antarktídy, čo najďalej od ľudí, pretože jeho šťastie v láske bolo jednoducho nulové. Prví krát sa zamiloval do najlepšieho kamaráta a teraz do chalana, ktorého poznal dva mesiace aj s cestou. V oboch prípadoch ds to začalo a aj skončilo rovnako. Jeho láska sa začala úsmevom, rástla bozkom a skončila jedinou slzou. A viac to nechce zažiť. Chcečo najskôr odtiaľto vypadnúť domov, vrátiť sa do školy a na všetko zabudnúť. Toto premýšľanie, ho unavili a o chvíľku už znovu stretol ten krásny svet, ktorému sa hovorí sen. Len tam bol šťastný. •••• Zatiaľ Sasukeho prešla jeho hysterická chvíľka a trochu sa upokojil. Naruto stále spal. Aspoň si to myslel. Do izby vošiel Narutov otec , v závese s Itachim. Minato nvyzeral, že by zúril. Bol totálne kľudný, len mal v očiach smútok. "Myslel som si, že s tebou bude konečne šťastný a toto už nebudeme musieť zažívať. Dúfam, že sa s to nejako vysvetlí, aj keď Naruto je strašne tvrdohlavý." "Ja vás chápem. Vôbec sm nevedel, že v minulosti mu tiež niekto ublížil. No trápiť sa nemusíte. Už som sa rozhodol. On vie, kde ma nájde, ale ja sa mu do cesty staviať nebudem. Ak sa bude chcieť porozprávať, tak m aj moju adresu a aj moje telefónne číslo. Ja to zhoršovať nebudem, pretože som mu moc ublížl. Nechám vás tu samých. Zbohom." "Nie, Sasuke. Nie zbohom, len dovidenia." opravil ho Minato. "Ako myslíte. Tak, dovidenia." s týmito slovami odišiel z izby. Na chodbe si sadol na stoličku a myslel len na to, ako odíde z Narutovho života raz a navždy. Nebude sa mu pchať pod nos. Ublížil by mu to ešte viac. Možno sa dá preradiť do inej triedy. Alto bolo jediné miesto, kde ho mohol vidieť a pritom mu nemusel ubližovať svojím záujmom. Pochyboval, že by mu to všetko odpustil. ALe napokon toto všetko si zaslúži. Pomaly sa presul do bratovho auta a mlčky sa vydali preč. •••• V NEMOCNIČNEJ IZBE: Minato sedel potichu pri Narutovi a dúfal, že sa z toho rýchlo dostane a nebudú sa musieť zas sťahovať. Toto mesto sa mu páčilo. NAšiel si tu dokonca aj známosť. Naruto a už začal preberať. Najprv bol dezorientovaný, no potomsi spomenul na svoj čin a na Sasukeho hysteriskú chvíľku. NEskôr si všimol, že vedľa postele, kde predtým sedel Sasuke sedí teraz jeho otec. Prišlo mu to strašne ľúto, tak sa rozplakal ešte hysterickejšie než Sasuke, hodil sa otcovi okolo krku a začal sa mu ospravedlňovať. "Prepáč, že som to spravil, ale bol som zúfalý. Bolelo to. Tak moc to bolelo. Myslel som, že on je ten pravý, no zasa to bol omyl. Ale tento bolí oveľa viac. Prečo sa to musí stať vždy mne? Veď som neni tak strašný člvek. Alebo sa mýlim? Už budem dobrý a budem ťa vo všetkom poslúchať. Nebudem viac taký sprostý. Bzdem žiť len pre školu. Pre nič viac." ten sľub patril skôr Narutovi,a ko jeho otcovi. Potreboval sa totiž prinútiť nemyslieť na to, čo sa stalo. •••• Dni ubiehali a po týždni pustili konečne Naruta domov. Do školy sa vrátil takmer okamžite. Nikoho si v triede nevšímal.Ukážkovo všetkých ignoroval a aj ten pár krásnych čiernych očí, čo mu ublížili. KEď ho učiteľ vyvolal k tabuli, tak príklad vypočítal na jedna s hviezdičkou, no takmer bez zvuu. Uzavrel sa do seba a hovoril minimálne. Keď prišiel zo školy, tak otcovi len oznámil, že sa ide učiť a zavrel sa do svojej izby, kde sa učil do úmoru, aby spánok obmedzil. V učení našiel svoje útočisko. Po dvoch mesacoch, ktoré strávil neustálim učením, to privádzalo Minata k šialenstvu. Jeden piatkový večer, Keď sedeli spolu pri večery oznámil Minato Narutovi, že má priateľku a že by mu ju chcel predstaviť. Naruto mu mŕtvolne, tak ako vždy, odpovedal: "Hmmmm....fajn. Som rád, že si šťastný." viac záujmu neprejavil. V sobotu večer mala prísť možno budúca Narutova "mama". Večera bola prichystaná, Naruto zas bez života a Minato stále lietal, aby bolo všetko dkonalé, keď zazvonil zvonček. Minato bol niekde v kuchyni, tak musel ísť otvoriť Naruto. Vo dverách stála dobre vyzerajúca žena. Naruto ju hneď spoznal. Bola to sekretára riaditeľky školy, do ktorej Naruto chodí. Tá sa mu prihovorila tak, že si pripadal ako duševne narušený. "Ahojky. Ja som Shizune. Ty si asi Naruto, že? Máš doma otca?" hovorila tak sladko, že keby nedal otcovi sľub, že pri nich vydrží, ta by asi ušiel do svojej izby.Shizune stála stále medzi dverami a usmievala sa ako na debila. Naruto jej neĎ odpovedal. "Prepáčte, ak budem drzý ale vyzerám, ako duševne narušený? To, že som si podrezal žily kvôli láske neznamená, že na mňa musíte hovoriť ako na debila. Neberte to zle, ale proste sa ku mne chovajte ako k normálnemu chalanovi.Ďakujem za pochopenie." toto bola najdlhšia reč, ktorú povedal od vtedy, čo prišiel z nemocnice. Celý večer rozprávala Shizune na Naruta normálne. Ostatné dni boli ako tie dva mesiace pred tým. Minato bol už z toho na prášky, tak sa rozhodol konať. Jedného dňa sa NAruto zavrel do izby a chystal sa učiť, keď za ním niekto vošiel. "Oci, musím sa učiť." "To nemusíš. Musíme sa porozprávať." Narutovi zamrzlo preto na papiery. Toto nebol hlas jeho otca. Nechcel vyzerať ako slaboch, ale nedalo sa. Do očí sa mu nahrnuli slzy a niektoré pre nedostatok miesta si našli cestu von. Otočil sa a zmohol sa len na jedno slovo. "Sasuke."
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Jashine drž mě!!

(Iruka sensei, 12. 1. 2010 8:39)

Páni, tak tohle je narosto fantastický!!!
Sice jsem chtěla Sasíka ze začátku uškrtit, ale teď mě to začíná čím dál tím víc zajímat, no co se asi stane- chci vidět tu NArutovu reakci!!
Jashine, asi se ti duševně zhroutím, jestli nebude brzo dlaší díl!! Honem Honem :D

.....

(Katka, 11. 1. 2010 16:45)

joooj sisa nech je uz 10 som zvedava co sa stane ale ako je to uzasna poviedka haha ale aj dost smutna sisa rychlo 10 :D:D

...

(Amami, 10. 1. 2010 18:26)

ten Sasuke je ale debil... na začiatku bol viac ako debil a teraz... no uvodíme ako to skončí...